Aj keď som si izbu chcela obzrieť,Nicoletty mi nedala ani nadýchnuť.Ihneď ku mne pribehla a cítila som sa pri nej strašne malá,aj keď v podstate som bola od nej o polovicu hlavy vyššia.,,Ahoj som Nicol.Toto je Diamond a Vivianna."
,,Ahoj!"zvolali zborovo.
,,Čaute."povedala som aj keď som bola v miernych rozpakoch.Vzala som si svoje kufre a išla som ku prvej posteli čo som uvidela.Na to však zareagovala Diamond.
,,Tá je moja,"povedala bez toho aby sa na mňa pozrela, ,,oproti mojej posteli je Viviannina,vedľa mojej Nicolina."
,,Čiže tá pri Vivianninej je moja?"neisto som sa spýtala,lebo som už od Diamond čakala snáď všetko.
,,Uhádla si."nezaujato odfrkla a ďalej sa venovala svojej činnosti za počítačom.Radšej som si položila kufre vedľa postele a začala vybaľovať.Pozrela som na hodinky,pretože mi bolo divné že baby nie sú v triede.10.25.O päť minút končí len tretia hodina a oni si na izbe váľajú šunky?Trochu veľké rebelky.Nebola som si istá no aj tak som sa spýtala.
,,Nemali by ste byť v škole?"vyčkávala som odpoveď,no určite nie od Diamond.
,,Nie.Tretiu hodinu v Piatok má naša izba vždy voľnú.Čiže aj ty.Stačí keď sa pozrieš do rozvhrhu."
Vytiahla som z môjho bielo-zeleného vaku niečo čo malo byť rozvrh.
1. | 2. | 3. | 4. | 5. | 6. | 7. | |
Pondelok | M | Sj | Ch | Aj | Bio | X | Nj |
Utorok | Sj | Fyz | Nj | M | X | X | X |
Streda | Aj | X | Geo | Nj | Tsv | Tsv | X |
Štvrtok | X | Geo | Fyz | Aj | Sj | Inf | M |
Piatok | L | M | X | Vv | Hv | Bio | X |
Nicol mala pravdu.Piatok bola tretia hodina voľná.Chcela som jej povedať niečo ako že mala pravdu,no už odišla,Moje nevivinuté zmysly ju nestihli zachytiť a zostala som tu len s tichou Viviannou a princezničkou Diamond.Mala som sto chutí rozniesť tu Barbie v zuboch keď v tom sa ozvala.
,,Čo som ti spravila že máš o mne takú mienku?"spýtala sa ma z ničoho nič DIamond.
,,A je to tu."nenútene povedala Vivianna.Čo je tu?Nechápala som ju a už vôbec nie Diamond.
,,Akú mienku?"nevinne som sa spýtala aj keď som vedela o čo kráča.
,,Že som princezná,Zlatko ak potrebuješ pestúnku,u mňa ju nenájdeš,"povedala a konečne odtrhla zrak od tej debny ktorej hovorí počítač, ,,Som veľmi ale veľmi intuitívna,a nerobí mi problém zistiť kto si o mne čo myslí."a zase sa nalepila na computer.
krása... aj ja som začala písať poviesku :)